reklama

Je slovenské školstvo nekvalitné lebo produkuje nezamestnaných akademikov?

Slovenské školstvo nepatrí medzi elitné. Ale nie preto, že jeho absolventi nenachádzajú prácu. Veď predsa nie je úlohou školstva starať sa o zdravý pracovný trh. O ten sa má starať vláda. Umiestnenie absolventov na pracovnom trhu môže byt jedným z mnohých kritérií, ale tiež v inom význame, ako je skloňované v ostatnej dobe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Na tomto mieste mi slovenské vysoké školstvo neprislúcha súdiť. Chýbajú mi osobné skúsenosti. Existuje mnoho rebríčkov rôznych inštitúcii, ktoré kvalitu školstiev vo svete merajú. A slovenské vysoké školstvo je v týchto ratingoch tam kde je.

Viniť však iba školstvo za neúspech jeho absolventov na slovenskom pracovnom trhu je minimálne zjednodušujúce.

V blogoch čítať apokalyptické správy typu, že len tretina študentov, hlavne tých z humanitných vied, pracuje vo svojom odbore, nie každý ma prácu, a že je veľmi hrozné ak pracujú v zahraničí pod svoju úroveň, ako čašníci, alebo skladníci a najnovšie, že kradnú prácu stredoškolákom. Riešenie sa ponúka tiež: treba regulovať počet študentov a študijné fachy na tie potrebné a nepotrebné. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To ako tak ako kedysi? Zabudli sme snáď ako vyzerá konkurencieschopnosť regulovaných krajín? Moja generácia zažíva to krásne dedičstvo regulovanej spoločnosti, preto som určite proti. Chceme sa naozaj sťažovať na to, že na Slovensku je priveľa vzdelaných ľudí?

Tvrdiť, že slovenské školstvo je nekvalitné preto, lebo len jedna tretina študentov humanitných vied pracuje vo vyštudovanom obore, netriafa asi podstatu veci. Vezmime si hypotetický prípad, že nejaký Slovák sa zatúla na Harvard. Tam študuje stredovekú anglickú literatúru. Po skončení štúdia, sa chce vrátiť domov na Slovensko. Vravím predstavme si. (Povedzme, že miluje predražené potraviny, skorumpovaných politikov a nekvalitné cesty. Proste ťahá ho to domov.) Na Slovensku by sa chcel uchytiť na akademickom poli. Ako vysokoškolský pedagóg. Teraz si s poriadnou dávkou fantázie predstavme, že kvôli tomu, že nemá tie správne kontakty na zastarané štruktúry na niektorej z vysokých škôl si prácu ako pedagóg stredovekej anglickej literatúry nenájde. Tak v Bratislava začne pracovať v súkromnom sektore, napr. ako tlmočník. Teda nie vo svojom obore. Podľa hore spomínaných argumentov, by sme z tohto museli usúdiť, že Harvard je nekvalitný, lebo si jej absolvent nenašiel prácu vo svojom obore.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší problém: Predstavme si, že absolvent z niektorých z pedagogických fakúlt, alebo povedzme, že geodet z Východu Slovenska, začne na Slovensku pracovať. Povedzme, že za 500 Eur v čistom. Keď vôbec. Počas prázdnin ale brigádoval v Írsku, v Nemecku, alebo kdekoľvek inde, naučil sa jazyk a vie, že v pekárni v Severnom Írsku dostane za 36 hodín za týždeň 350 Eur. Prečo by mal ostať doma? Tobôž keď vie, že život v tom zahraničí nie je až taký drahý ako ho všade strašia, že chlieb a mlieko, telefón, internet a kadejaký iný spotrebný tovar je lacnejší ako doma... Jasné, že sa radšej vráti do zahraničia, kde mu bolo lepšie v čaše keď ešte len bol študentom....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak niekto teda uvažuje nad nekvalitou slovenského vysokého školstva, pretože jeho absolventi radšej pracujú v zahraničí, na postoch nie práve zodpovedných ich vzdelaniu, pomyslel, že títo absolventi tak robia dobrovoľne? Je to teda otázka kvality školstva alebo kvality pracovného trhu na Slovensku? Ja by som povedal, že keby nebola táto skupina ľudí, štatistiky o zle situovaných absolventoch vysokých škôl na Slovensku vyzerajú ešte horšie. A inak, pre mnohých to je len odrazový mostík. Vo firmách v zahraničí idú postupne vyššie a vyššie. A to o to ľahšie, že už majú vysokoškolský titul.

Iste nejaká časť týchto absolventov možno aj nedobrovoľne. Radšej by boli doma, aj za 500 eur, ale hlavne, že doma a práve v ich vysnívanej profesii. Lenže doma nenašli ani takú prácu. A preto zase: je to otázka kvality, či nekvality školstva, alebo otázka pracovného trhu na Slovensku? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tiež neviem, či je otázkou kvality vysokého školstva a nie otázkou pracovného trhu na Slovensku, že vysokoškoláci berú prácu stredoškolákom. Bohužiaľ, ale je jasné že zamestnávateľ sa rozhodne pre zdanlivo schopnejšieho pracovníka. (Tu nechcem nikomu krivdiť, preto kladiem dôraz na zdanlivo.)

Regulovať vysoké školstvo z akejkoľvek strany nie je odpoveďou. Ak by sme totiž všetkým vysokoškolákom, ktorí nepracujú, alebo nepracujú vo svojom obore, alebo tým ktorí ukradli pracovné miesto stredoškolákom, alebo vycestovali do zahraničia, vzali ich tituly, nezamestnanosť na Slovensku to nevyrieši. A ani by to nevyriešilo platové podmienky na Slovensku.

Zodpovednosť a voľba, či študovať a čo študovať musí ostať aj naďalej u ľudí. Každý musí mat´ slobodnú voľbu, čo pôjde študovať a tiež zvážiť, či to bude mať želaný efekt. A nech to aj je kvôli titulu, prosím, to je každého slobodné rozhodnutie. Ak si ľudia myslia, že im to prinesie nejakú výhodu na pracovnom trhu, tak nech sa páči. Minimálne im to pomôže v konkurencii so stredoškolákom. Ale zase: Otázka školstva alebo pracovného trhu?

Každý je si strojcom svojho šťastia. Ak si niekto myslí, že mu práve štúdium sociálnej práce alebo histórie prinesie úspech, prosím. Nezamestnanosť? Možno neželaný efekt. Boli by ale títo ľudia zamestnaní ak by na VS nešli?

Tak, či onak im vysokoškolské štúdium minimálne neuškodí...

Samozrejme pripúšťam obrovský protiargument a to je zaťaženie štátneho rozpočtu veľkým počtom študentov. Podľa môjho názoru by veľmi slovenskému školstvu pomohol spoplatnený model vysokého školstva. Predtým, než sa spustí nesúhlas zo strany sociálne znevýhodnených, treba podotknúť, že školné by si bezúročne mohol požičať každý. A splácať by sa muselo až po ukončení štúdia. Takýto model by vyvinul tlak na obe strany. Znížil by sa počet študentov a možno by to pomohlo aj kvalite školstva.

Študenti by si rozmysleli, či budú študovať sociálnu prácu, alebo trebárs i právo, keď by vedeli, že s nimi študuje ten istý odbor ešte ďalších 5000 študentov. Myslím, že ten 5001. by svoju prihlášku stiahol, keď by vedel, že by za 5 rokov zaplatil 5000 eur, ale prácu istú nemá. Pôžičku by musel začať splácať ale tak či onak. Do roka by sa počet študentov znížil.

Takýto spôsob je účinnejší ako zavedenie nejakých kvót, ktoré zo sebou prinášajú napríklad korupciu. Zaviesť nejaké kvóty, znamená tiež riziko, že niekde v Medzilaborciach v školských laviciach sedí ďalší Andy Warhol, ale štúdium umeleckej kresby alebo podobne, sa neotvorí. (Alebo príjmu len troch, a on kvôli tomu, že nemal dosť $$$$$, alebo trojky z matiky, alebo predsedovi talentovej komisie sa nebudú páčiť jeho kresby, nakoniec bude robiť šoféra Liaz-ky...)

Naopak. Ja by som k štúdiu pripustil všetkých maturantov a to ku všetkým fachom. Aj takí štvorkári by mali mat´ možnosť ísť napríklad aj na medicínu. Riziko v podobe 500-eurového školného za semester by predsa niesli oni. Veď ak by si niekto trúfol prosím. Takýto študent by s veľkou pravdepodobnosťou cez prvé písomky neprešiel, ale vopred mu odoprieť túto možnosť je nespravodlivé a selektívne. Nie všetci dospievajúci sú si vo svojich 17 rokoch vedomí dôležitosti stredoškolských výsledkov pre ich profesijnú budúcnosť. Ak by sa rozhodol svoj prístup ku štúdiu zmeniť a počas semestra drieť ako blázon, možno by náskok svojich kolegov dobehol a v neskorších semestroch by patril medzi elitu. Kto vie.... Ak však po prvom semestri vyletí je to jeho problém. Školné za jeden semester pripadne aj tak škole.

Zhrnutie vyzerá teda tak, že takýto model zo sebou prináša efekt, že ľudia by si rozmysleli, či a čo sa im vôbec oplatí ísť študovať. Či zo sebou prinášajú ten potenciál vyštudovať ťažký fach, alebo či sa im oplatí zvoliť zdanlivo ľahší, zaplatiť zaň školné a napokon ostať na úrade práce, alebo robiť v Tescu, etc. a k tomu ešte aj 5000-ový dlh.

Nepriamo tiež takýto model prináša, že študenti, ktorí sa pre štúdium napokon rozhodnú, si poriadne rozmyslia na ktorú univerzitu pôjdu a teda ktorej univerzite svoje 500 Euro za semester vysolia. Tej, ktorej absolventi si prácu našli, alebo tej, ktorej univerzity si prácu nenašli, alebo nepôjdu radšej rovno študovať do zahraničia?

To by vytvorilo tlak na profesorov, dekanov a rektorov všetkých slovenských vysokých škôl a univerzít, ponúknuť študentom väčšiu kvalitu štúdia ako konkurenčná univerzita a kto vie, na konci by možno Slovensko malo predsa vysoké školstvo ako si ho mnohí želajú.

Filip Fetko

Filip Fetko

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Filip Fetko (1983) / Frankfurt n.M. – Štúdium na Univerzite v Salzburgu (2007 Mag.phil., 2013 – Dr.phil.). filipfetko.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  NachrichtenProti prúduKoláže

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu